Šlabikár?
Rozhodla som sa povenovať dôležitej, pre mňa aj trošku nebezpečnej téme. Chce to odvahu, „veď ako vždy, ide o peniaze..“ Neznášam tento slogan. Žiaľ, hýbe svetom. Lenže ja som človek z praxe. Milujem svoju prácu a viem, že v skutočnosti IDE O VIAC. O moje dieťa, kamarátkine, kolegynkine, susedove.. Cítim, že sa mám vyjadriť. Lebo to a to konkrétne dieťa rada vidím, a raz sa bude učiť čítať. Bude potrebovať šlabikár.
JA DIEŤA 🙂
V roku 1982 som bola prváčka. Mali sme žltý šlabikár, tu je na obrázku:
Páčil sa mi. Myslím si, že každé dieťa, má k svojej prvej knihe, aspoň zo začiatku, pozitívny vzťah. Čítala som snaživo- rýchlo, po slabikách. Problém nastal, keď som mala textu aj rozumieť. Jasne si pamätám, že keď sa nás učiteľka pýtala na obsah prečítaného, bála som sa, aby ma nevyvolala…
Pravdou je, že ozajstnú lásku k čítaniu, som si naštartovala ako štvrtáčka. Až vtedy som zdolala, úplne sama, bez toho, aby ma niekto nútil, 150 strán rozprávkovej knihy. Bola od tety, voňala, ilustrácie Brunovského neskutočne dráždili môj hlad po DOZVEDIEŤ SA VIAC! Objaviť zmysel čítania, je kľúč k skutočnej duchovnosti. Hĺbka poznania= RADOSŤ. Chceš to pre svoje dieťa?
Prečo som spomínala detstvo? Chcela som načrtnúť „skutočný“ problém: Ak naučím dieťa správnu techniku čítania, naučím ho aj čítať s porozumením? Tak ako svadba je začiatok manželstva, tak šlabikár je začiatok čítania.
JA UČITEĽKA 🙂
Skočím v čase. V roku 1998 som nastúpila k prvákom. Ako začínajúca, som netušila, že ako učiteľka si môžem zvoliť, podľa akého šlabikára ísť. Učila som podľa Nemčíkovej. Kolegyne kamošky z iných škôl mali Virgovičovú, čo bol pre mňa moment „aha, veď existujú aj iné alternatívy“.
Keď som sa znovu dostala k prvákom, bola vopred nakúpená Štefeková. Medzitým sa objavil Hups. Keby som teraz išla k prvákom, zvolím si novú Lipku (Striežovská ). Ak dobre rátate, dotkla som sa piatich verzií, o ktorých niečo viem. Každá v sebe nesie námahu tvorcov, preto sa budem snažiť vyjadriť k nim s úctou, ale účelovo. So zreteľom na žiakov, rodičov, učiteľov, (nie vydavateľov a marketérov).
Šlabikár Nemčíkovej:
Jej Lipka vychádzala z analyticko-syntetickej metódy. Od roku 1949 sa dlhodobo používali šlabikáre Brťku, ktorý ako prvý zaviedol v ČSSR túto metódu. O čo ide? Deti sa učia písmená, hlásky. Tie potom skladajú do slabík a slabiky skladajú do slov. Tradícia a historická skúsenosť vyučovania slovenčiny, bola dodržaná. SKVELÉ! Prečo?
Ak sa takto naučila čítať babka, mamka, naučí sa aj Katka. Logika! Treba len popracovať na forme a obsahu. Forma tohto šlabikára bola to NAJVHODNEJŠIE, čo som doteraz videla. Prečo? Maličká učebnica vhodná do prváckej ručičky, pri prepisovaní nezavadzala na lavici, ako dnešné A4 formáty.
Šlabikár Virgovičovej:
Aké milunké obrázky! Sloboda myšlienok, BUM, ktorý prišiel po „Nežnej revolúcii“, sa zákonite musel odraziť aj vo vzdelávaní. Jej šlabikár bol NOVÝ. Nielen formou, ale hlavne OBSAHOM, metodikou práce. O čo išlo? V tomto šlabikári, si deti najskôr osvoja všetky samohlásky, až potom postupne zapracúvajú spoluhlásky.
Pozor! Písanky NEMAJÚ pomocné linajky. Nejedna učiteľka alebo mama, čo sa spoliehala na systém predošlý, bola z toho nešťastná.. Iné si pochvaľovali, že deti si aspoň zvyknú aj bez pomocnej linky.
Ja odporúčam používať zošity s pomocnými linajkami aj v druhom ročníku. Ako inak chcete dostať do 6 ročných detí, že treba dodržať ROVNAKÚ VÝŠKU MALÝCH PÍSMEN? Im nestačí „vedieť“, oni sa predsa musia o niečo oprieť 🙂
Šlabikár Štefekovej:
Konečne prišla nová alternatíva! Ako sa hovorí, „kde sa dvaja bijú, tretí vyhrá..“ Zvedavosť upriamila mnohé skúsené učiteľky na tento šlabikár. Viete, keď celé dni hľadíte na tie isté písmenká, potešíte sa zmene:) Iné texty, iné obrázky, nové momenty. Mne sa páči jej predšlabikárové obdobie. Pochopila som až neskôr, prečo mu venuje autorka takú pozornosť. Ak niekto toto obdobie odflákne, má problém s obrovským tempom, ktoré nasleduje potom.
Slabšiemu „čitateľovi“ nezostáva nič iné, len zrakom blúdiť po nápovedných obrázkoch na okrajoch. A to už je neskoro. Písanka je super, má v sebe zábavu aj vážnosť. Vec, ktorú by som zmenila, je formát A4. Zdá sa mi priveľký. Keď dieťa knihou aj zošitom manipuluje, alebo hľadá na dvojstrane: „Čo robíme, kde sme?“ Niekomu chýbajú aj tvary tlačených písmen v písanke. (Pri spojitom písme tam problém nevidím.)
Šlabikár Hupsov:
Hups a Lipka- mne to stále dáko nešlo dokopy. Pre mňa bola Lipka Nemčíková:) Ale o to nešlo, inde bol problém. „Kontroverzný!“ Tak tento šlabikár mnohí označovali, keď vyšiel o ňom článok>>>.
A pritom, FORMA šlabikára bola výborná. Kombinácia: stará klasická metodika + nové multimediálne, elektronické spracovanie- na interaktívnu tabuľu. Nepoznala som však OBSAH textov. Ani som sa veľmi tomu už nevenovala. Zobrala som na zreteľ vyjadrenia kritikov.
Ďalšie verejné debaty vznikli okolo písania Comeniom (tlačeným písmom). Nemám s týmto písmom skúsenosť. Fandím novotám, uznávam konzervatívnosť, vážim si slobodu. Zdravím obe barikády.
Šlabikár Striežovskej:
Nemala som možnosť prejsť si týmto šlabikárom prakticky, ale určite by som do toho išla. Podľa mňa spája v sebe všetky POZITÍVNE prvky predošlých šlabikárov. Akási oprava hupsovho šlabikára. FORMA i OBSAH je výborný.
Ale veď multimediálne CD má nielen Strežovská, už aj Štefeková a Virgovičová. Marketéri sa neskutočne vedia prispôsobiť:)
Na záver chcem povedať, a to veľmi dobre vedia všetci. Že záleží predovšetkým NA OSOBNOSTI UČITEĽA. Zavážia dve veci: 1. Aký je to človek:) 2. Aké má skúsenosti s vyučovaním cieľovej skupiny. Môže si zvoliť hocijakú verziu šlabikára! Bude to dobré, ak vie, čo robí a je sám sebou. Teda aspoň sa snaží BYŤ svojou lepšou verziou..
Daj žiacku, jednotka, ak si dočítal tento článok s porozumením! Fór na odľahčenie, veď vieš, Jagana:)
web-www.janavlcanova.sk>>>ďalšie jaganky
fb-jagana school>>>pridaj sa, lajkuj, zdieľaj
you tube-jagana school>>>prihlás sa na odber
