Memento

„Ja by som tam nešla. Nemôžem sa na to pozerať!“ mi povedali, keď padla reč na Osvienčim… Ani neviem prečo, túžila som tam ísť. Je dobré riadiť sa srdcom. A tak som šla.

Dnes, v Deň víťazstva nad fašizmom, chcem s vami zdielať tieto moje fotky. Aj keď veľmi bolia. Aj keď sú nepopulárne. Takto som to po návrate odtiaľ, opísala najdrzejším deviatakom. Zatíchli…

„Toto sa naozaj stalo v modernom 20.storočí. Vieme to, lebo sú tu ešte stále žijúci svedkovia:

Vieme to, lebo miesta, kde sa to stalo, sú zachované pre nás, aby sme nikdy nezabudli..

Tu je vstupná brána s nápisom „Práca oslobodzuje“. Práca však často končila streľbou pri tomto popravčom múre:

Pôvodné kasárne sa premenili na tábor hrôzy. Baraky. Slušnú posteľ a menej hladu, mali len dozorcovia, ktorí boli takto odmenení za udavačstvo a „stráženie väzňov“:

Mŕtvi, slabí, chorí, starí, deti, sa stali nadbytočnými… pece a spalovňa dymili vo dne, v noci:

Týmto otvorom sa vsypoval cyklón-B, chemikália, ktorá zabíjala. Mŕtve telá spaľovali:

Dala som si okuliare. Aby som zakryla slzy, predstavujúc si, že za týmito plotmi stáli aj malé deti. A to ma čakalo ešte horšie…

Raz sa dieťa správcu tábora zamiešalo medzi väzenské deti. V hre si vymenilo tričko. Na údes otca, sa už nenašlo. Skončilo v spalovni…

Staré osviečimské kasárne boli ešte fajn, „na ukazovanie“, keby prišla kontrola zvonku.. Vôbec nestačili..

A tak mimo kasární za mestom, vybudovali niečo oveľa hroznejšie. Rozsiahly komplex budov od „nevidím do nevidím“. Koľaj stredom. Auchwitz-Birkenau. Likvidačný tábor smrti. Prichádzajúci postupovali akože do umyvární… plynových. Posledná fotka je autentická. Za takúto fotku bola smrť. Všetko sa prísne tajilo:

Na tejto vzácnej fotke je „Kanada“. Tak nazývali v koncentračnom tábore oddelenie, kde sa zhromažďovali kufre a všetky veci, ktoré si ľudia nabalili. Šatstvo, cennosti, konzervy.. všetko sa triedilo a posielalo von, na ďalšie spracovanie:

Boli to ľudia ako my…

Tí „šťastnejší“ nachvíľku unikli smrti. Čakajúcich, ktorí sa nezmestili, natlačili do „koniarní“:

Celý deň museli stáť pred barakmi, hladní a smädní v pozore na slnku, či mraze. Ak niekto spadol únavou na zem, bolo to naposledy.. Fyzické potreby mohli mať „len na povel a čas“:

Aj napriek všetkým hrôzam, sa medzi nimi našli hrdinovia, ktorí povzbudzovali ostatných. Napríklad kňaz Maximilián Kolbe. Mal nezlomného ducha. Museli ho otráviť, lebo prežil mučenie.. Prihlásil sa na smrť, namiesto otca šiestich detí. A ten zachránený otec sa nakoniec dostal von, k svojim…

Tu je prehľad len obetí Auchwitzu (a táborov boli desiatky):

A to je dôvod, prečo je fašizmus trestný. A cez to si pamätáme cestu, ktorou vedie rasizmus, ľudská zloba, hlúposť, nezodpovednosť, zatváranie očí pred realitou, diktatúra zlých.. Memento!“