Výtvarná výchova, alebo „frontový útok na umývadlo“?!
Disciplína na výtvarnej výchove je problém. Aj u mňa. Prečo? Ide o voľnejšiu hodinu, kde sa dáva priestor pravej, divokejšej hemisfére mozgu. Umelci a ľudia, ktorí sú často okolím označovaní ako „neriadené strely“, mávajú dominantnú práve túto časť mozgu.
Áno. Umelec, vedený intuíciou a citmi, nerieši čosi také, ako sú pravidlá. Pravidlá a umelecký duch stoja na opačných póloch. Lenže v triednom kolektíve sa bez pravidiel nedá učiť. Tým viac, ak máme na hodine výtvarnej výchovy 20 umelcov, a každý z nich má potrebu ísť k umývadlu počas hodiny asi 10-krát 🙂
Čo rieši každý žiak pri umývadle, ak maľujeme? Toto:
- Napustiť vodu na začiatku.
- Umyť si štetec priebežne.
- Vymeniť si špinavú vodu.
- Umyť si ruky od vytláčania tuby.
- Doplniť vodu do nádoby priebežne.
- Umyť paletu nakoniec.
- Umyť štetec nakoniec.
- Vyliať vodu z nádoby nakoniec.
- Utrieť podložku, prípadne pod lavicou.
- Umyť si ruky nakoniec.
Takže suma sumárum, za dve vyučovacie hodiny, sú 20-ti žiaci spustení „na voľnobeh“, schopní ísť k umývadlu minimálne 200 krát. Často i húfne. Ak si predstavíme roztrúsené školské tašky pod nohami, pokrčené „obrusy na stoloch“ a na nich položené „vodové nálože“ a v rukách „napité štetce“ , vieme si predstaviť ten UMELECKÝ „HEMŽOT“. Učiteľ „má dosť“, to mi verte.
Milí rodičia, pri týchto faktoch, každý maľovaný výkres Vášho dieťaťa treba považovať za malý zázrak. Ak Vám dieťa donesie domov výkres, vystavte si ho, odložte si ho, zarámujte. Je jedinečný, autorský a neopakovateľný. Vznikol za „výtvarného hemžotu“ . Nesie v sebe nielen radosť dieťaťa, ale aj energiu pedagóga, ktorý bol ochotný do tohto rizika „voľnejšej umeleckej atmosféry“ vstúpiť.
A teraz zopár TIPOV pre učiteľov, ako zmierniť FRONTOVÝ ÚTOK NA UMÝVADLO:
Idem presne podľa tých vyššie uvedených kritických bodov:
- Vodu napúšťa učiteľ tak, že žiaci sedia na svojich miestach, učiteľ má v rukách 2litrovú PET-fľašu a lieva každému trošku vody do jeho nádoby.
- Platí zásada, že špinavý štetec sa neumýva v umývadle, ale sa utiera do handry.
- Špinavú vodu v nádobe nevymieňame, na maľovanie temperou je potrebné len menšie množstvo vody, ktorá nevadí, ak je „tmavá“.
- Na špinavé ruky v priebehu maľovania používam handru, nie umývanie. Aj umelci to tak robia 🙂
- Kto potrebuje doplniť vodu, prihlási sa, učiteľ ti doplní.
- Paletu s farbami nevymývame, ale necháme zaschnúť a všetky palety „od farieb“ ukladáme do veľkej špeciálnej nádoby. Farby sa predsa dajú znovu použiť, ak ich nabudúce „oživíme“ vodou. Aj umelci to tak robia 🙂
- Na štetec mám handru.
- IDEM K UMÝVADLU.
- Použijem handru.
- UMÝVADLO, keď vylievam nádobu s vodou, zároveň si umývam aj ruky.
Použitím týchto zásad, sme 10-násobné chodenie k umývadlu zredukovali na 1krát pri umývadle, čo je POHODA 🙂
Zo skúseností vidím, že žiaci na výtvarnej najradšej MAĽUJÚ. Vodové farby sú mdlé, nemiešajú sa, nekryjú. Práca s nimi „teší“ menej. Ja začínam maľbu TEMPERAMI. Na veľký výkres. Vždy je dobré začať so SVETLÝMI FARBAMI.
Kážem cielene vytlačiť a použiť najskôr žltú a červenú. Potom modrú a zelenú. Nakoniec hnedú a čiernu. Podnecujem k MIEŠANIU. Chodím po triede a pridávam im do farieb BELOBU, alebo žltú. Na zosvetlenie. Na miešanie. Za odmenu tým, čo veda „tichučko pracovať“.
Ak dieťa nevie „natierať štetcom“, tak mu na začiatok poradím len „capkať štetcom“. Ak nevie, či už má dobre farbu namiešanú, hovorievam, že tam „musí mať bublinky“. Ak sa niekomu podarí namiešať nezvyčajnú farbu, „zhíknem v pochvalnom údive“, aby som ich motivovala k miešaniu. Potom ich to baví.
Podpisom dáva dieťa výkresu pečať autorstva. Má byť hrdé na svoj výtvor. Preto trvám na tom, aby sa podpisovali viditeľne vpravo dole. Tak, ako to robia aj umelci- maliari. Howk! Jana 🙂
