Načo je dobrý PRAVOPIS? Ako s ním zatočiť?

Začnem z opačnej strany… Načo NIE JE dobrý pravopis? Pravopis nie je dobrý na POSUDZOVANIE ĽUDÍ . Asi takto: „Veď ten nevie ani pravopis, čo ten chce!“ Poznáte to?

Po prvé: Lenže ja mám z praxe aj takúto skúsenosť: Sú deti, ktoré napíšu takmer bezchybne, ale obsah písaného je veľmi chudobný, až ťa to nebaví čítať.

Ale sú aj deti, ktorých slohy si dávam na spodok kopy zošitov pri opravovaní, lebo sa už vopred na ne teším! Teším sa, čo napíšu- bez ohľadu na pravopis- ten býva mnoho razy aj strašný.

Logicky! Veď dieťa sa sústreďuje na BYŤ sebou v myšlienkach a nie na MAŤ sloh bez chyby. Obsah takýchto „pravopisných nepodarkov“ býva všetko iné, len nie nudný… Často sú vtipné, majú šťavu, spád a výpovednú hodnotu! U detí zvlášť. Dávam za sloh jednotku s hviezdičkou!

Po druhé: V dnešnej dobe mobilov– ja sa vám priznám, MUSELA SOM SA doslova NAUČIŤ  ignorovať mäkčene a dĺžne PRI PÍSANÍ DO MOBILU! Lebo je to skrátka rýchlejšie a praktickejšie! Mozog vytesňuje, čo mu nedáva zmysel.. A plytvať časom kôli mäkčeňom a dĺžňom v bežnej komunkácii cez mobil, zmysel nedáva.

Po tretie: Aké množstvo VÝNIMIEK máme v pravopise slovenčiny!  Hatala, ktorý upravoval štúrovskú gramatiku a pridal ypsilony, to myslel dobre…  ALE: Stáva sa mi toto:  učím deti pravidlo, napríklad písanie Y po tvrdých spoluhláskach, ale hneď im oznamujem, že v slovách- gitara, tiger, kikirík, tikať… je mäkké i.

Čo s tým? Mozog detí vytesňuje. Teda aspoň tých detí, ktorým nezáleží na známke prvoplánovo..  Ich zdravé podvedomie funguje takto: „Ak jestvuje toľko výnimiek, akú mám istotu, že to napíšem dobre? Nie je to už potom jedno?“

Chceme papagáje alebo osobnosti? Na jednej strane učíme deti zdravo triediť informácie na „podstatné“ a „nedôležité“, no na druhej strane bazírujeme na niečom, čo z hľadiska praktického života 21. tisícročia smeruje OUT (von)…

Pozor, ja neobhajujem chyby, ale obhajujem prvotný princíp jazyka, a tým je KOMUNIKÁCIA!

Je však smutné, ak dospelý čosi napíše a „hrubica na hrubicu“. To už aj mňa dvíha zo stoličky… a som ako angličtinárka dosť  OPEN MINDED (otvorená v zmýšľaní)…

Čo teda? Čo tým chcel básnik povedať? Na koho strane vlastne som?

Som v strede. Zlatá cesta. Pravopis je dedičstvo národa. A to si musíme ctiť. Učme sa ho. Ako s ním zatočiť?

RADA učiteľky: Ja vám takto poviem, ale o tom sa už písalo všelikade: NAUČTE DIEŤA LÁSKE K LITERATÚRE a v živote nebude mať problémy s pravopisom!

RADA mamy: Keď pôjde dieťa spať, namiesto TV alebo CD -čka s rozprávkami, si SPOLU čítajte. Voňajte knihy, pozerajte obrázky a písmenká. Manipulujte so stranami, obracajte knihy na poličke… aby si dieťa vytvorilo vzťah ku knihe. Ja viem, je to ťažký boj. Poznám to. Držím vám palce, veľmi!

Ďalšie tipy pre školákov a ich učiteľov sú tu:

web www.janavlcanova.sk– jaganky zadarmo
fb jagana school– pridaj sa, lajkuj, zdieľaj
you tube jagana school– prihlás sa na odber

ĎAKUJEM!

Jana Vlčanová
Jedného dňa sa zriekla istoty zamestnania, lebo chcela BYŤ, namiesto MAŤ. Stále sa učí. Všestrannosť berie ako dar. Túži sa podeliť s tým, čo už vie. Píše svoj BLOG>> a je autorkou viacerých EBOOK-ov>>. Zakladá jazykovku Jagana school>> . Jej srdcovkou je spev>>. Spolu s Luvit>> žijú v spoločnosti dvoch tínejdž :-) Jej príbeh si prečítaj tu>>
Komentáre