Memento

„Ja by som tam nešla. Nemôžem sa na to pozerať!“ mi povedali, keď padla reč na Osvienčim… Ani neviem prečo, túžila som tam ísť. Je dobré riadiť sa srdcom. A tak som šla.

Dnes, v Deň víťazstva nad fašizmom, chcem s vami zdielať tieto moje fotky. Aj keď veľmi bolia. Aj keď sú nepopulárne. Takto som to po návrate odtiaľ, opísala najdrzejším deviatakom. Zatíchli…

Toto sa naozaj stalo v modernom 20.storočí. Vieme to, lebo sú tu ešte stále žijúci svedkovia:

20160624_135042 20160624_155003 20160624_135108 20160624_134000

Vieme to, lebo miesta, kde sa to stalo, sú zachované pre nás, aby sme nikdy nezabudli..

Tu je vstupná brána s nápisom „Práca oslobodzuje“. Práca však často končila streľbou pri tomto popravčom múre:

1 20160624_151909

Pôvodné kasárne sa premenili na tábor hrôzy. Baraky. Slušnú posteľ a menej hladu, mali len dozorcovia, ktorí boli takto odmenení za udavačstvo a „stráženie väzňov“:

20160624_152305 20160624_150654

Mŕtvi, slabí, chorí, starí, deti, sa stali nadbytočnými… pece a spalovňa dymili vo dne, v noci:

20160624_153807 20160624_154007

Týmto otvorom sa vsypoval cyklón-B, chemikália, ktorá zabíjala. Mŕtve telá spaľovali:

20160624_153929 20160624_144145 20160624_144158

Dala som si okuliare. Aby som zakryla slzy, predstavujúc si, že za týmito plotmi stáli aj malé deti. A to ma čakalo ešte horšie…

20160624_154211 20160624_152943

Raz sa dieťa správcu tábora zamiešalo medzi väzenské deti. V hre si vymenilo tričko. Na údes otca, sa už nenašlo. Skončilo v spalovni…

Staré osviečimské kasárne boli ešte fajn, „na ukazovanie“, keby prišla kontrola zvonku.. Vôbec nestačili..

A tak mimo kasární za mestom, vybudovali niečo oveľa hroznejšie. Rozsiahly komplex budov od „nevidím do nevidím“. Koľaj stredom. Auchwitz-Birkenau. Likvidačný tábor smrti. Prichádzajúci postupovali akože do umyvární… plynových. Posledná fotka je autentická. Za takúto fotku bola smrť. Všetko sa prísne tajilo:

20160624_144526 20160624_161526 20160624_161835 20160624_143120

Na tejto vzácnej fotke je „Kanada“. Tak nazývali v koncentračnom tábore oddelenie, kde sa zhromažďovali kufre a všetky veci, ktoré si ľudia nabalili. Šatstvo, cennosti, konzervy.. všetko sa triedilo a posielalo von, na ďalšie spracovanie:

20160624_144719 20160624_145235

Boli to ľudia ako my…

20160624_144847 20160624_145503 20160624_145041 20160624_144954

Tí „šťastnejší“ nachvíľku unikli smrti. Čakajúcich, ktorí sa nezmestili, natlačili do „koniarní“:

20160624_164020 20160624_164016

Celý deň museli stáť pred barakmi, hladní a smädní v pozore na slnku, či mraze. Ak niekto spadol únavou na zem, bolo to naposledy.. Fyzické potreby mohli mať „len na povel a čas“:

20160624_164058 20160624_164307 20160624_163101

Aj napriek všetkým hrôzam, sa medzi nimi našli hrdinovia, ktorí povzbudzovali ostatných. Napríklad kňaz Maximilián Kolbe. Mal nezlomného ducha. Museli ho otráviť, lebo prežil mučenie.. Prihlásil sa na smrť, namiesto otca šiestich detí. A ten zachránený otec sa nakoniec dostal von, k svojim…

20160624_134858 Obrázok1

Tu je prehľad len obetí Auchwitzu (a táborov boli desiatky):

20160624_142415 20160624_142754

A to je dôvod, prečo je fašizmus trestný. A cez to si pamätáme cestu, ktorou vedie rasizmus, ľudská zloba, hlúposť, nezodpovednosť, zatváranie očí pred realitou, diktatúra zlých.. Memento!“

Jana Vlčanová
Jedného dňa sa zriekla istoty zamestnania, lebo chcela BYŤ, namiesto MAŤ. Stále sa učí. Všestrannosť berie ako dar. Túži sa podeliť s tým, čo už vie. Píše svoj BLOG>> a je autorkou viacerých EBOOK-ov>>. Zakladá jazykovku Jagana school>> . Jej srdcovkou je spev>>. Spolu s Luvit>> žijú v spoločnosti dvoch tínejdž :-) Jej príbeh si prečítaj tu>>
Komentáre