Dvíhačka :)

„My sme nič nerobili“, hovorievajú niekedy malí žiaci, ak dostanú na zastupovanie učiteľa „veľkáčov“. Ten často býva na takej hodine „v rozpakoch“. Ale zhodnotí, že prebral všetko, čo mal napísané, že má s nimi urobiť. Napríklad jednu stranu v PZ. A potom zistíte, že polovica žiakov nemá v zošite ani čiarku 🙂

Nedehonestujem. Chápem. Je to jednoducho preto, že systém práce u veľkáčov je odlišný. Dokážu pracovať oveľa samostatnejšie.. A ak dostanú povel urobiť úlohu, zvládnu to aj sami. A netreba ich tak často kontrolovať, pomáhať a mať spätnú väzbu, ako u malých:)

Učitelia veľkáčov sa zase boria napríklad s pubertou. Tam prvostupniar zhorí ako fakľa. A povie si po hodine: „Uf!“ Nech už je ako je, platí:

Spätná väzba je ZLATO. Cenný zdroj informácií. Je v poriadku ak učiteľ stále chodí, s otázkami v hlave. S otázkami typu: Majú to už napísané? Nie je úloha pre nich príliš ťažká? Počuli ma vôbec? Pochopili, čo im hovorím? Rozumejú mi všetci? Zaujalo ich to? Vnímajú ma? VEDIA TO?

Individuálna práca so žiakom je NAJ. Lenže, nalejme si čistého vína, čo ak mi v triede sedí 20 adeptov a mám 45 minút? Prejsť sa po triede nestačí. Časovo najpraktickejšie sú frontálne metódy práce zisťovania, či je učivo upevnené.

Písomná forma je klasika. Písomky, kontrolné práce, testy, vedomostné previerky, päťminútovky, diktáty. Rozdáš papier, sliediš, pozbieraš papier, skontroluješ. A hneď máš spätnú väzbu „čierne na bielom“.

Ústna forma je napríklad DVÍHAČKA. Hlavne u menších žiakov funguje spoľahlivo. Ale ak si žiakov navykneme na takúto formu práce, baví to aj starších.

O čo ide? Každý žiak má pred sebou rozložené: kartičky, obrázky, písmená, symboly- teda veci, ktoré evokujú nejaký obsah učiva. Učiteľ potom zadáva úlohy a žiaci dvíhajú „správne odpovede“.

Na slovenčine môžu napríklad dvíhať „tvrdú kocku“= y+ päsť druhej ruky/ý+ vystretá dlaň druhej ruky, „mäkkú vatu“= i/í, podľa toho, aké slovo učiteľ zadá- žiaci majú doplniť i

Teraz mi napadlo: pri vybraných slovách môže učiteľ veľmi rýchlo čítať VETY o VYBRANÝCH slovách, a žiaci ku každej vete dvihnú správnu obojakú spoluhlásku, napríklad.. (len tak- na upevnenie, zmenu činnosti, pohyb v triede)

Na angličtine môžu žiaci dvíhať obrázky k slovíčkam, ktoré učiteľ povie,..atď.

Na fyzike-vzorce k rýchlej poučke od učiteľa, na chémii-prvky, na geografii-názvy štátov, na biole-listy z herbára, alebo vzorky kameňov trebárs 🙂

Môžu dvíhať len tak. Ale mám skúsenosť, že ak nejde o víťazstvo, body, ..atď., tak to skrátka, ako sami hovorievajú „nie je ono“. Motivácia „dvíhať“, klesá. Funguje dobre aj toto: posledný, kto dvihne správnu odpoveď, alebo dvihne rovno nesprávnu, vypadáva..

Podstatné je, že všetci pracujú, rozmýšľajú, navyše učiteľ má priamo pred sebou „spätnú väzbu“ ako hrom.

Článoček o DVÍHAČKE s NÁSOBILKOU, je tu>>>

Videjko na ukážku, 2.ročník matematika, počty do 100, je tu>>>

Kartičky k DVÍHAČKE POČTY DO 100, sú tu>>>

Dozdvíhania:) Jagana

 

web www.janavlcanova.sk>> 

you tube jagana school>>

fb jagana school>>

in jaganaschool7>>

Jana Vlčanová
Jedného dňa sa zriekla istoty zamestnania, lebo chcela BYŤ, namiesto MAŤ. Stále sa učí. Všestrannosť berie ako dar. Túži sa podeliť s tým, čo už vie. Píše svoj BLOG>> a je autorkou viacerých EBOOK-ov>>. Zakladá jazykovku Jagana school>> . Jej srdcovkou je spev>>. Spolu s Luvit>> žijú v spoločnosti dvoch tínejdž :-) Jej príbeh si prečítaj tu>>
Komentáre