Ako písať diktáty v 1.-4. ročníku ZŠ
Diktát je stresujúci. Áno, pokiaľ dieťa nemá istotu, že sa dá zvládnuť. Ak má skúsenosť, že sa mu práca podarí, nebude sa báť. Naopak. Prečítaj si toto pozorne, skús aplikovať a tvoje dieťa sa bude pred diktátom tešiť:-)
Veľa záleží na tom „AKO diktuje“, či už učiteľ v škole, alebo rodič doma. Diktát potrebujeme, je to vynikajúci spôsob, ako čo najrýchlejšie zistiť, čo dieťa nevie. Prečo? Aby sme to mohli ešte precvičiť a upevniť predtým, než pôjdeme s učivom ďalej. Je to taký diagnostický nástroj pre učiteľa, ako napríklad fonendoskop pre lekára.
Ako na to? Ako vytvoriť čo najlepšie podmienky na písanie diktátu? Ako to robím ja? Takto:
V 1. ročníku diktáty nie sú povinné, ale ja ich dávam. Tak postupne vytváram návyk už od začiatku. Posadím žiakov tak, aby nemali možnosť odpisovať. Odstránim všetky rušivé veci okolo. Je ticho, nič na lavici okrem zošitu a pera, očný kontakt. Diktát nenarúšam NIČÍM, okrem potrebného diktovaného obsahu!
Začínam s takýmto diktovaním napríklad: „Napíš veľké písané písmeno M a čiarku za ním.“ Poviem to len 1x a ticho čakám, kým všetci žiaci napíšu a následne zdvihnú hlavu. Pre mňa je to signál, že môžem ďalej diktovať. „Napíš malé písané písmeno a a čiarku za ním.“ Poviem to len 1x a ticho čakám, kým všetci pozrú na mňa, že majú napísané. „Napíš malú slabiku ma a čiarku za tým.“
Ticho čakám. „Napíš veľkú slabiku Má.“ V tomto prípade naznačujem aj gestikuláciou, že je tam dĺžeň (tak, že dlaňou zhora dole pred sebou akoby pretnem vzduch). Takto pokračujem. Max 10 nadiktovaných vecí.
Dôležitá je spätná kontrola. Diktujem všetko ešte raz a pomaly. Teraz žiaci perom prechádzajú ponad každé jedno písmenko a kontrolujú si napísané. Ak sa dieťa pomýli, prečiarkne a pokračuje ďalej. Zátvorky sa mi neosvedčili. Zmizík je pre šikovných.
Od písmen, cez slabiky, prechádzame k písaniu slov. Slovo si pred písaním rozdelíme na slabiky a gestikulujeme pri tom všetci. Rozlišujeme dlhú a krátku slabiku. Napríklad slovo „pravítko“, delíme „pra“( buch päsťou do vzduchu pred sebou= krátka slabika), „vít“(pretnúť vzduch vystretou dlaňou zhora dole pred sebou= dlhá slabika), „ko“(buch päsťou do vzduchu pred sebou= krátka slabika).
Dvojhláska v slabike= dlhá slabika, čiže gestikulujeme ako pri dĺžni. Ak sa mi v slove stretnú dve a viac spoluhlások pri sebe (pr. slovo rozprávka), slabikujem tak, že prvú spoluhlásku dám do prvej slabiky a ostatné do druhej slabiky (roz– práv– ka). Takto neskôr aj rozdeľujeme slová na konci riadka.
V 2.-4. ročníku máme 10 kontrolných diktátov počas školského roka. Jeden do mesiaca. Sú jedinou povinnou písomnou prácou na prvom stupni.
V 2. ročníku už píšeme jednoduché vety. Od dvojslovných až k viacslovným. Začínam písať takto:
- Rozsadenie, ticho, na lavici len zošit a pero, očný kontakt.
- Prečítam plynule s intonáciou celý obsah textu. (Prvá veta je: Miško číta.)
- Následne poviem. „Začíname písať. Začiatok vety: Miško, mäkké i, Miš- ko“ slabikujeme ako v prvom ročníku a píšeme. Čakám, kým sa pozrú na mňa, že hotovo a pokračujem „číta, čí- ta“ slabikujeme a píšeme. „Koniec vety!“ Slovo ZAČIATOK= signál pre žiakov, že píšu veľké písmeno na začiatku vety a slovo KONIEC= signál pre žiakov, že píšu bodku na konci vety.
- Prečítam znovu pomaly tú istú vetu s tým, že si majú kontrolovať napísané.
- Takto prejdem všetky vety diktátu. (5 viet)
- Na záver prečítam celý diktát plynulou intonáciou.
Postupne vynechávame gestikuláciu a slabikovanie. Zrýchľujeme celý proces diktovania. Pridávame na obtiažnosti, podľa učiva. Pozor! Ak sa žiaci neučili písanie -i, í, y, ý- v určitom gramatickom jave, MUSÍME im povedať, aké tam napíšu!
Tempo diktovania určujem tak, že sa postavím k „pomalšiemu žiakovi“ a nenápadne pozorujem, či stíha písať.. Oprava diktátu žiakmi je dôležitou súčasťou. Pri opravovaní používame korektorské značky. Ja dávam tieto:
Rozdelenie na konci riadka je chybou až od 3.-4. ročníka. K značke pre chybné písmeno už nedopisujem NIČ, žiak musí sám prísť na to, čo je asi na písmene chybné: dĺžeň? mäkčeň? i/y? veľké písmeno? Veľa možností nemá, časom sa naučí takto sebakontrole.
Táto milá partia druhákov na fotke, ma prekvapila svojím rýchlym posunom.. A mám rada, keď sa dívajú, ako opravujem. Aj pri tom sa učia… Prvý diktát so mnou písaný= jedna jednotka… Pozor: šiesty diktát= osem jednotiek a tri dvojky… A ani nevyzerajú zmordovaní… No vidíte, hovorím, že to funguje 🙂
Ja viem, nenapísala som nič svetoborné. Určite mnohí z vás máte svoje zaužívané fungujúce spôsoby. A ste skvelí. V tom prípade tento článoček prosím posuňte tomu, kto sa morí s diktátmi. Nech to má celé zmysel. ĎAKUJEM!!! Dodiktovania 🙂
Jaganku k DIKTÁTOM, nájdeš TU>>>
Ďalšie tipy pre školákov a ich učiteľov sú tu:
web www.janavlcanova.sk– jaganky zadarmo
fb jagana school– pridaj sa, lajkuj, zdieľaj
you tube jagana school– prihlás sa na odber
ĎAKUJEM!
