Telesná výchova u prvákov

Zvoní na telesnú! Vchádzam do triedy. Odpadávam. KRIK- ŠMARC! Vydýchaný vzduch, akoby tam práve skončili arénové dostihy. Lavice nakrivo, plné kníh, zošitov, peračníkov, papierikov..  Skrinka z úbormi rozcabrená, trčia z nej podivuhodné tvary. Čosi z toho neporiadku sa váľa po zemi.

Revúce tigre vybiehajú z dverí, v rukách nesúc zbrane. Jaáj pardón, to sú žiaci, a točia vrecami s úborom. Točiť majú ako, veď dnes vyrábajú vrecia so super dlhými šnúrkami. Ak také vrece roztočíte, odstredivá sila pôsobí zaujímavo… čo na tom, že vedľa stojí spolužiak, alebo nebodaj sklenené dvere?!

Mám chuť zahučať, ale krotím sa. S nahnevaným výrazom rázne vystriem pažu s ukazovákom, čím tigre vrátim späť do arény. Už šípia, že je zle. Bežia k laviciam. „VŠETKO zbaliť do školskej tašky, len vrece s úborom nechať  položené na lavici! TAŠKU zavesiť, smeti spod seba vyhodiť! TICHO SEDIEŤ!“ Dávam postupne povely a otváram okná. Dýcham. Odmeňujem srdiečkom najrýchlejších.

Dnes si budeme cvičiť prezliekanie, skladanie a ukladanie vecí, viazanie šnúrok a nastupovanie.“

V prvom ročníku je najlepšie mať všetky deti nonstop pod dozorom. Hlavne, ak ich ešte nemáme naučených akej- takej sebareflexii a disciplíne. Lenže čo, ak všetky telocvične majú 2 šatne? Dievčenskú a chlapčenskú? To sa mám rozdeliť na dve polovice? Prebiehať v strachu raz do jednej šatne, raz do druhej a modliť sa, aby sa nič nestalo? NIE!

Riešim to jednoducho. Prvých pár hodín telesnej u prvákov, sa PREZLIEKAME V TRIEDE. Osvedčilo sa mi to. Každý sedí na svojej stoličke a v TICHOSTI sa prezlieka. Úplne na prvých hodinách dokonca „sprevádzam ich činnosť tichým vľúdnym hlasom VÉEĽMI POMALY takto“:

  • vrece s úborom na zem vedľa lavice
  • vyzliekame si oblečenie od pása hore
  • skladáme si „mikinu“ takto (ukazujem na lavici)
  • uloženú si ju dám do rohu lavice
  • vyzliekame si oblečenie od pása dole
  • skladáme si „nohavice, sukňu, pančuchy“ takto..
  • uložené si ich dám do rohu lavice „NA KOMÍNKA“
  • papuče pod stoličku
  • vyberám si tričko z vreca, obliekam si ho
  • vyberám si tepláky z vreca, obliekam si ich
  • mám ponožky?
  • vyberám si tenisky, viažem si šnúrky ( tenisky s lepiacim zapínaním= výhoda)
  • som hotový, sedím ticho v lavici a čakám na nástup na odchod do telocvične

Nastupujeme prezlečení, po radoch, do dvojíc. Po príchode do telocvične nechávam žiakov VOĽNE nachvíľku vybehať a vykričať. Už majú totiž tých povelov a ticha dosť a potrebujú „VYPUSTIŤ TIGRA 🙂 To je v poriadku.

Čo je podľa mňa od začiatku pri prvákoch dôležité, je NAUČIŤ ICH REAGOVAŤ na píšťalku. Nech si hovorí kto chce čo chce, ja si neviem telesnú výchovu bez píšťalky predstaviť. Jedna moja staršia kolegyňa mi to vyčítala: „to je ako vo väzení… “ „A ako potom učíš? “ pýtam sa.. „Dvihnem obe ruky hore a čakám, kým sa stíšia“.

Lenže z praktických dôvodov, signál MUSÍ BYŤ ZVUKOVÝ! Píšťalka je ideálna. „Ak zapískam, KAŽDÝ ZOSTANE TAM KDE JE, OTOČÍ SA TVÁROU KU MNE, V POZORE V TICHOSTI POČÚVA ĎALŠIE POVELY.“

Prvé hodiny v telocvični s prvákmi trénujeme LEN reakciu na píšťalku, v kombinácii s ORIENTÁCIOU V TELOCVIČNI. Ak stoja po zapískaní v pozore načúvajúc, dávam postupne napríklad povely:

Dotkni sa steny! Všetci? Ok. Bež do priestoru!….. PISKNUTIE!

Dotkni sa podlahy! Všetci? Ok. Bež!….. PISKNUTIE!

Sadni si na lavičku! Všetci? Ok. Bež!….. PISKNUTIE!

Ľahni si na brucho tam kde si! Všetci? Ok. Bež!….. PISKNUTIE!

Ľahni si na chrbát tam kde si! Všetci? Ok. Bež!….. PISKNUTIE!

Dotkni sa rebrín! Všetci? Ok. Bež!….. PISKNUTIE!

Postav sa na červenú čiaru na podlahe! Všetci? Ok. Bež!….. PISKNUTIE!

Postav sa na bielu čiaru na podlahe! Všetci? Ok. Bež!….. PISKNUTIE!

Píšťalku a povely môžeme aplikovať aj pri bežaní v kruhu okolo telocvične.

Naháňačky a hry opisovať nebudem. Tých sú plné knihy. Možno neskôr. Tie, čo sa mi osvedčili, rozvediem prakticky, inokedy.

Rozcvička je osobitná kapitola. Dať malé deti „na značky“ ako pri spartakiáde, nie je jednoduché. Radšej to ani neskúšam. Používam čiary na podlahe. Po piatich na každú čiaru na upaženie… Pri rozcvičke KAŽDÝ CVIK IDEM SPOLU SO žiakmi a RÁTAM TEMPO- raz dva, dva dva, tri dva, štyri dva… atď. … POMALY, ale zato precízne!

Družstvá– súťaže= KREATIVITA učiteľa + DISCIPLÍNA členov družstva pod dozorom kapitána družstva. Zo začiatku nehodnotím rýchlosť, ale PREVEDENIE úkonu celého družstva.

Ak vidím, že čas súri, písknem a :“Telesnej výchove  ZDAR!“ Žiaci: „NAZDAR!“ To dodržujem. Ako decko som to milovala 🙂

NA ZÁVER TELESNEJ si nechaj dostatok času na prezliekanie. Po návrate do triedy sa každý posadí v tichosti na svoje miesto a prezlieka sa. Trvám na tom, aby mali úbor uložený, keď ho vkladajú naspäť do vreca. Odmeňujem „poriadkumilovných športovcov“.

Čím majú žiaci viac zautomatizované takéto banálne činnosti, môžem pridávať HRY, KRUHOVÉ cvičenia, KOLEKTÍVNE športy.. Ďalšie info niekedy nabudúce. Pa

web www.janavlcanova.sk>> 

you tube jagana school>>

fb jagana school>>

in jaganaschool7>>

Jana Vlčanová
Jedného dňa sa zriekla istoty zamestnania, lebo chcela BYŤ, namiesto MAŤ. Stále sa učí. Všestrannosť berie ako dar. Túži sa podeliť s tým, čo už vie. Píše svoj BLOG>> a je autorkou viacerých EBOOK-ov>>. Zakladá jazykovku Jagana school>> . Jej srdcovkou je spev>>. Spolu s Luvit>> žijú v spoločnosti dvoch tínejdž :-) Jej príbeh si prečítaj tu>>
Komentáre